Tradície vždy boli a aj budú veľkou súčasťou talianskej kultúry. Talianske zvyky sa líšia región od regiónu, tak ako aj u nás na Slovensku. V nasledujúcom príspevku si môžete prečítať o tých najzaujímavejších.
Rozlúčka so slobodou
Rozlúčky so slobodou sú len nedávnym doplnením talianskych svadobných zvykov. Do tejto krajiny to prišlo z USA v 70. rokoch minulého storočia. V Taliansku sú tieto párty skôr možnosťou usporiadať príjemnú večeru s priateľmi ako divokú párty v štýle Las Vegas.
Obrad
Talianska nevesta strávi noc pred svadbou v dome svojich rodičov. Oblečená by mala byť v zelenom, medzi Talianmi sa traduje, že zelená prináša šťastie. Naopak nevesta nesmie mať počas svadobného dňa na sebe nič zlaté, okrem obrúčky. Považuje sa to za znak nešťastia. Nevesta tiež musí mať oblečené niečo staré, niečo nové, niečo požičané, niečo modré a niečo, čo dostala ako dar.
Väčšina svadieb sa usporadúva v nedeľu, pretože Taliani veria, že je to najšťastnejší deň z celého týždňa. Ženích nesmie vidieť nevestu pred svadobnou ceremóniou, a preto ju čaká pri oltári. Jeho vyvolená prichádza do kostola v spoločnosti svojho otca, ktorý ju “odovzdá” ženíchovi. Potrasie si s ním ruku, pobozká nevestu a potom si sadne do prvej rady k nevestinej matke. Táto tradícia je udržiavaná najmä pri cirkevných sobášoch. Počas toho civilného nevesta so ženíchom prichádzajú na radnicu spolu s rodinou a priateľmi. V niektorých regiónoch ženích prinesie neveste kyticu ako dar alebo má vo vrecku kúsok železa na odohnanie zlých duchov.
Po skončení obradu svadobčania hádžu na novomanželov ryžu, ktorá je symbolom plodnosti. V niektorých častiach Talianska musia ženích s nevestou rozrezať pomocou dvojručnej píly brvno vo dvoje. Ukazujú, tým ako budú spolupracovať v manželstve. Ďalšou zaujímavou tradíciou je uviazanie stuhy nad vchod do kostola alebo radnice, čo predstavuje spojenie životov nevesty a ženícha v jeden.
Svadobná hostina
Hlavným programom svadobnej recepcie je si vychutnať vynikajúce talianske jedlo, a dezerty, napríklad veľmi obľúbené vyprážané cesto posypané cukrom, ktoré Taliani volajú Wanda. K dobrému jedlu patria aj osviežujúce vina, Limoncello a iný alkohol. Napriek tomuto faktu existuje niekoľko zaujímavých tradícií, ktoré majú svoje miesto práve počas osláv. V severnom Taliansku ženíchov svedok rozstrihá ženíchovu kravatu na malé kúsočky. Tie sa potom postupne rozpredajú medzi hostí. Nevesta má po celý čas pri sebe hodvábne vrecúško do ktorého jej svadobčania dávajú obálku s peniazmi výmenou za tanec s ňou. Rovnako ako u nás aj v Taliansku nevesta hádže kyticu všetkým nezadaným ženám, ktoré sa hostiny zúčastnili. Tá, ktorá ju chytí by podľa povery mala byť ďalšia na rade. Svadobná torta musí byť biela, pretože reprezentuje čistotu. Na vrchu sa často nachádzajú malé postavičky zobrazujúce nevestu a ženícha. Ku koncu hostiny mladomanželia hodia o zem sklenenú vázu alebo pohár. Následne sa spočítajú sklenené črepiny a ich počet predstavuje počet šťastne strávených rokov v manželstve. Svadobný pár potom čaká až kým sa hostina neskončí, aby vyprevadili všetkých hostí.
Bonboniéra
Na konci svadby pred odchodom hostí býva zvykom, že nevesta a ženích rozdávajú svadobčanom malé pozornosti, ktoré volajú bonboniéra. Vo vnútri sa nachádzajú confetti, v cukre obalené mandle. Bonboniéra je symbolom rodinného života. Počet confetti je veľmi dôležitý, malo by to byť nepárne číslo – najlepšie 5 alebo 7.
